Cykloturistika

Kolem Baťova kanálu

Napajedla - >Uherské Hradiště -> Kunovice -> Ostrožská Nová Ves -> Uherský Ostroh - > Veselí nad Moravou -> Strážnice -> Bzenec

Obtížnost:      střední

Délka:            51 km

 

Zajímavosti při cestě:

Přístaviště Baťova kanálu

Historické centrum Uherského Hradiště                        


Letecké muzeum Kunovice
   

Slovácký aeroklub                          

Lázně Ostrožská Nová Ves

Ostrožská jezera

Zámek Uherský Ostroh
                               

Hvězdárna Veselí nad Moravou

Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy

Expozice města Bzenec

 


 

Uherskohradišťská vinařská stezka

 

Obtížnost:       střední

Délka:             75 km

Trasa:           
MORAVSKÝ PÍSEK- HLUK
Moravský Písek->Uherský Ostroh->Ostrožská Nová Ves->Ostrožská Lhota->Hluk

Dlouhá pouť začíná v Hrubém háji u Moravského Písku a pokračuje se směrem na Uherský Ostroh. Je to město s památkovou zónou, ve 14. století vystavěné na místě pravěkého a později slovanského sídliště. V 15. století byl Ostroh střediskem husitství, v 16. století  Českých bratří, kteří v místní tiskárně vydali některé spisy Jana Blahoslava. Od konce 17. století zde byla mocná židovská obec. Přesné značení a dokonalé cyklistické stezky ve městě směřují k rozcestníku vinařských stezek. 
Cesta dále  pokračuje směrem na Ostrožskou Novou Ves, v půli obce se odbočuje směrem na Ostrožskou Lhotu a odtud dále do Hluku.
www.ostrozsko.cz 

 

HLUK – VLČNOV
Hluk -> Boršice -> Dolní Němčí ->Vlčnov

Z Hluku vede stezka do Boršic, v půli cesty odbočuje doleva na polní cestu a stoupá kolem přírodní památky Babí hora. Následní mírný sjezd končí brodem přes potok Okluky na okraji Dolního Němčí.  Obcí prochází stezka kolem potoka a po krátkým  úsekem po místní komunikaci. Na silnici za obcí odbočí doleva a mírně stoupá do Vlčnova.

 

VLČNOV – UHERSKÉ HRADIŠTĚ

Vlčnov ->Veletiny ->Popovice ->Mistřice (nebo Vésky a Sady) -> Mařatice 

Vlčnov je známý především svou slavností s Jízdou králů. Stezka prochází osadou a lemuje ukázky lidové architektury –domy se sýpkami v podstřeší, tradiční hospodářské stavby v podobě stodol a seníků, kapličky, kříže a Boží muka.
V  rolnickém domě z 19. století je umístěna stálá expozice hospodářství Muzea Jana Ámose Komenského v Uherském Brodě.

Po překročení silnice stezka mírně stoupá obcí kolem vlčnovských  búd. Přízemní lisovny bez sklepů jsou vinařskými stavbami vyskytujícími se pouze na Uherskobrodsku. Jedinečný je soubor staveb roztroušený podél silnice do Veletin. Poté, co vinice a sklepy nahradily ovocné sady, jsou užívány a udržovány jen ojediněle a chátrají.
Vinařskou stezkou pokračujeme se stoupáním do obce Popovice. Dál vede cesta tichou, nehybnou  krajinou mezi poli a remízky. Jízda samotou končí v obci Mistřice, odkud se dá dostat do Uherského Hradiště - Mařatic. Po vinařské stezce se na stejné místo v městské  části dolňácké metropole, dostanete přes Vésky a Sady.

 

UHERSKÉ HRADIŠTĚ – POLEŠOVICE

Uherské Hradiště -> Kostelany -> Polešovice

Uherské Hradiště je královské město založené jako pevnost proti Uhrům. Jeho  historické jádro je městskou památkovou zónou. Středověké náměstí doplňují částečně zachovalé hradby, ve středu města je renesanční dům a barokní staveby. Nachází se zde také jezuitský klášter a farní kostel sv. Františka Xaverského.
Z města stezka vede na břeh řeky Moravy a Kunovským lesem k řece Olšavě po stezce směrem do Kostelan.

Než se v Kostelanech stezka vydá na malebný úsek kolem toku Moravy, několikrát zatáčí. Uličkami  Nedakonic se prokličkuje k silnici a podjezdem železničního viaduktu směřuje do Polešovic, poslední obci na trase Uherskohradišťské vinařské stezky.


 

Okolo Javoriny

Stará Turá – Cetuna – Šance – Květná – Strání – Javorina rozc. – Kamenná búda – Vápenky – Nová Lhota – Kubikův vrch – Hlavina – Topolecká – Stará Turá

Náročnosť: ťažká

Dĺžka: 52 km

Náš výlet začíname v Starej Turej. Zo Starej Turej sa vyberieme po ceste č. 5303 smerom do Cetune. Tu si môžeme oddýchnuť pri pomníku SNP s menami padlých partizánov. Pokračujeme na Hrubú Stranu, pre cestu je charakteristické mierne stúpanie a klesanie. Prídeme k štátnej ceste č. 54, odbočíme vľavo a po rovinatom teréne pokračujeme asi 5 km na štátnu hranicu v Moravskom Lieskovom časť Šance. Prekročíme štátnu hranicu a ocitneme sa vo veľmi peknej obci Květná, na ktorú následne naväzuje obec Strání. Obce sú zaujímavé svojou históriou, viedla nimi tzv. Uherská cesta, ktorá predstavovala dôležitú dopravnú tepnu medzi českým a uhorským štátom. V obci Květná sa taktiež nachádzajú sklárne, ktoré vyrábajú sklo už od roku 1794. Čaká nás stúpanie do prudkéhokopca až na odbočku s tabuľou Velká Javořina. Odbočíme doľava a z rozcestia pokračujeme smerom na Veľkú Javorinu, nie je tam asfalt, ale spevnená lesná cesta. Dostaneme sa na Kamennú búdu (645 m). Je to budova lesnej správy a zároveň križovatka ciest a cyklotrás. Nachádza sa tu aj malé parkovisko. Z Kamennej búdy sa vydáme smerom na Vápenky po peknej asfaltovej ceste č. 46 údolím potoka. Cesta má niekoľko serpentín, lemuje ju bukový les. Zavedie nás do osady Vápenky, vyhľadávanej najmä turistami a rekreantami. Osada vznikla v 2. pol. 18. stor., názov pochádza z dôb, keď sa tu ťažil vápenec pre potreby sklární v Květnej. Toto miesto je známe svojimi kultúrnymi podujatiami, poriadajú sa tu country večery, posedenia pri cimbalovej muzike, grilovanie a rôzne atrakcie. Stredisko poskytuje možnosti i pre rybárov – priamo v areáli je vybudovaný rybník s nasadenými kaprami a pstruhmi. Pokračujeme po ceste č. 46. asi 3,5 km až k odbočke smerom na Novú Lhotu. Čaká nás mierne stúpanie po kvalitnej ceste č. 5046. asi 2 km do obce. Nová Lhota sa nachádza vo výške 484 m. V obci môžeme navštíviť kostol, ktorý je zasvätený sv. Matúšovi a vznikol v roku 1729. Z Novej Lhoty sa vydáme smerom na Kubikův vrch. Práve tento kopec je zaslúženou odmenou pre každého cyklistu, ktorý si chce užiť pekné výhľady. Výstup po asfaltovej ceste (nie je vôbec frekventovaná, stretnete tu 2 – 3 autá za deň) vedie krásnym úbočím s neopakovateľnou prírodnou scenériou. Kubíkův vrch sa nachádza niekoľko metrov od cesty. Môžeme prejsť aj na Šibenický vrch, obidva kopce sú od seba vzdialené asi 500 m. Majú však niečo spoločné – nádherné výhľady. Po zážitku z panorámy pokračujeme ďalej po ceste až na štátnu hranicu. Čaká nás pozvoľné klesanie, okolo Hrabiny a Prídolia sa dostaneme na odbočku do Starej Turej, kde je umiestnená tabuľa. Cez Hlavinu klesáme prudším kopcom až do Topoleckej a ďalej po hlavnej ceste, ktorá končí v cieli i štarte našej cykloprechádzky – Starej Turej.

Mapa na webu: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=46788&akey=d251a54f18190a6f33636630848c5dcf

 


 

Kopaničiarska cyklomagistrála

Turá Lúka – Myjava – Poriadie – Papraď – Stará Turá – Vaďovce – Hrachovište – Višňové – Čachtice – Nové Mesto nad Váhom

Náročnosť: stredná

Dĺžka: 38 km

Kopaničiarska cyklomagistrála sa začína v Senici a končí v Čachticiach. Trasa je na začiatku členitá, ale od Starej Turej je to skôr rovina s miernym spádom. Cyklomagistrála vedie po asfaltových cestách, od Vrboviec popri železnici až do Nového Mesta.

My si cestu trochu skrátime a začneme prehliadkou Gazdovského dvora v Turej Lúke. Je to zrekonštruovaný objekt pôvodného gazdovského dvora, dnes tu nájdeme stále expozície krojov, bývania a nástrojov. Prenesieme sa do rokov 1900 – 1950, do bežného života poľnohospodárskej usadlosti v tomto období. Neďaleko - pri evanjelickom kostole - sa nachádza park. Sú tu umiestnené veľkoplošné panely s históriou kraja, zastaviť sa môžeme pri pamätníku obetiam 1. svetovej vojny. Turá Lúka sa pýši i významnými rodákmi – narodil sa tu napr. architekt Dušan Jurkovič.

Cyklotrasu zahájime na štátnej ceste č. 581 a miernym stúpaním sa dostaneme na Myjavu. Myjava je predovšetkým známa svojou bohatou históriou. Z historických budov sa však na Myjave zachovalo veľmi málo. Za zmienku stojí evanjelická fara a budova bývalého súdu, dodnes nazývaná ako kráľovský palác. Nemali by sme obísť ani múzeum SNR. Okrem výstav ponúka stálu expozíciu dejín Slovenských národných rád s dôrazom na roky 1848 – 1849. Táto prehliadka dobre padne, pretože potrebujeme nabrať síl pre nie práve najpríjemnejšie stúpanie z Myjavy. Dostaneme sa na menší kopec Baranec, nachádzajúci sa medzi Myjavou a Poriadím. Na cykloodpočívadle naberieme síl na ďalšiu cestu. Vŕšok nám ponúka krásne výhľady – neprehliadnuteľný je najmä pohľad na Veľkú Javorinu. Pred samotou Sovinec odbočíme vpravo. Cesta nás po miernom stúpaní zavedie na križovatku ciest v kopanici u Klasovitých. Nachádza sa tu pamätník, ktorý nám pripomína revolúciu v roku 1848. Čaká nás prudký zjazd cez kopanicu Dolný Výhon, potom výšľap cez Poriadie. Názov obce vraj pochádza ešte z čias výstavby osady, pretože ľudia si domy stavali vo vzornom poriadku – aspoň tak sa to traduje. Pokračujeme na Paprad, opäť na nás čaká klesanie a následne výstup. Počas stúpania míňame Lipovecký viadukt. Z obce Paprad nás čaká ďalší zjazd dolu kopcom, nevýhodou je zlá cesta. V doline nás svojou majestátnosťou prekvapí Papradský viadukt. Na celej trati je najdlhší – má až 254 m. Po stúpaní na vŕšok sa môžeme tešiť na veľmi pekný zjazd až do Starej Turej. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1392 a patrila panstvu Čachtického hradu. Mestu sa nevyhli udalosti rokov 1848/49. Mnohé domy zhoreli pri ústupe gardy pred dobrovoľníckym zborom. V meste sa nachádza evanjelický i katolícky kostol, oba pochádzajú z 18. storočia. Stará Turá si potrpí na svoju partizánsku históriu, v centre mesta nájdete dominantu – bývalú meštiansku školu, ktorá si pamätá na partizánsky útok z 12.10.1944. V škole boli usadení nemeckí vojaci. Udalosť nám pripomína pamätná tabuľa.

Zo Starej Turej sa vydáme na juh po ceste č. 022. Cesta je nenáročná, onedlho sa ocitneme vo Vaďovciach. Obci dominuje katolícky kostol Michala Archanjela, ktorý bol postavený v rokoch 1424 – 1427. Jeho dnešná podoba pochádza z roku 1779. Pokračujeme ďalej, v Hrachovišti sa vydáme doľava. Cesta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti železnice. Pred Višňovým sa nám otvorí pekný výhľad na Čachtický hrad. Cez Višňové vedie i cyklistický chodník, my však pokračujeme po hlavnej ceste. Obec patrila čachtickému panstvu. Cesta sa pred nami uzatvorí do užšieho údolia. Nad nami sa vinie nevýrazný hrebeň Plešivec s najvyšším vrchom Veľký Plešivec (463 m.n.m.). Čaká nás veľmi pekný prechod cez dolinu popri riečke Jablonka a železničnej trati. Trasa cez údolie predstavuje pre cyklistu osvieženie najmä v horúcich letných dňoch. Onedlho sa cesta opäť rozšíri a ocitneme sa v Čachticiach. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248, v 1392 dostala mestské výsady. Čachtice smutne preslávila Alžbeta Báthoryová. Nemali by sme prehliadnuť čachtický kostol. Je obohnaný kamenným múrom so strielňami. Pôvodne gotický kostol dal v roku 1390 postaviť Ctibor I. Prestavaný bol v roku 1680. Pod vežou kostola je hrobka, sú v nej pozostatky viac ako 50 mešťanov Čachtíc. Pozornosť návštevníkov určite upúta gotická kaplnka sv. Antona zo začiatku 14. storočia. Na námestí sa nachádza barokový Mariánsky stĺp z roku 1742. Pamätihodnosti v Čachticiach stoja určite za prehliadku, s dobrým pocitom odchádzame po ceste č. 504 resp. Malokarpatskej magistrále do Nového Mesta nad Váhom. Cesta je mierna, po ľavici vidíme čachtický kameňolom a chaty záhradkárov. Do Nového Mesta nad Váhom prichádzame trochu unavení. Napriek tomu máme zo seba dobrý pocit, cyklotúra splnila naše očakávania.

Mapa zde: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=48187&akey=eadae8a3e6c958b8bc27d35156bcb8b2

Tísňová volání

Kurzovní lístek

USD Vlajka meny USD   změna
GBP Vlajka meny GBP   změna
EUR Vlajka meny EUR   změna
JPY Vlajka meny JPY   změna
CAD Vlajka meny CAD   změna
PLN Vlajka meny PLN   změna
RUB Vlajka meny RUB   změna
CHF Vlajka meny CHF   změna